Každý z nás sa určite dostal v živote do situácie, kedy súrne potreboval na niečo peniaze navyše mimo bežných výdavkov. Zväčša vtedy nastáva tá chvíľa, kedy sa rozhodneme peniaze si požičať. Niektorí volia pôžičku od banky (alebo iných subjektov). Proces schvaľovania pôžičky je v banke formálny, komplexný, dlhší, banka detailne skúma príjem, výdavky, schopnosť splácať, celkovú bonitu žiadateľa o pôžičku. A nikdy nie je 100% isté, že banka pôžičku naozaj poskytne. V prípadoch, kedy potrebujeme peniaze prakticky zo dňa na deň, je táto možnosť zdĺhavá a neistá. A to nehovoriac o úrokoch.
Niektorí ľudia ale v prípadoch, kedy (súrne) potrebujú preklenúť dočasnú finančnú situáciu, resp. vykryť zvýšené výdavky, sa rozhodnú požičať si od rodiny, kamarátov, známych. Oproti bankám je táto možnosť síce rizikovejšia, ale jednoznačne rýchlejšia, jednoduchšia a neformálnejšia. Veď predsa s kamarátom alebo rodinným príslušníkom si vieme dojednať výhodnejšie a lepšie podmienky splatenia pôžičky. Dohodne sa výška pôžičky, spôsob a termín splatenia. Výhodou takýchto pôžičiek je, že si medzi sebou môžu ľudia dojednať také pravidlá, aké vyhovujú im dvom (čo sa spôsobu, výšky a termínu splácania týka, opadá tu predpísaná stanovená striktnosť splácania). Všetky tieto dojednania by mali byť samozrejme spísané aj v papierovej podobe a podpísané obidvomi účastníkmi. Aby boli pravidlá jasné. V ideálnom prípade dlžník pôžičku riadne a včas spláca v zmysle dohody. Nie sú žiadne komplikácie, všetko je v poriadku.
Môže ale nastať situácia, že dlžník sa z nejakého dôvodu dostane do omeškania. Niekedy si dlžník myslí, že ak dlhuje kamarátovi, bratovi, sestre, otcovi, mame, strýkovi, prípadne inému známemu, môže si dovoliť nejaké omeškanie. Poprosí o trpezlivosť a prisľúbi splátku uhradiť. Stať sa to môže pomerne bežne, situáciu to ešte nejako zvlášť nekomplikuje. ALE. Čo v takom prípade, keď dlžník svoj dlh, pôžičku nespláca dlhodobo? Vtedy nastáva situácia, že veriteľ (ten, ktorý požičal peniaze, poskytol pôžičku) začne dlžníka pravidelne vyzývať, aby začal svoj dlh riadne splácať. Ak sa platby zo strany dlžníka neobnovia, veriteľ môže využiť rôzne formy uplatnenia svojho práva, napr. súdnou cestou formou vydania platobného rozkazu. Tu ale treba rátať s tým, že vzťahy medzi účastníkmi (kamaráti, známy) sa zhoršia, medzi rodinnými príslušníkmi sa môže trvale narušiť rovnováha v rodine. Okrem toho sa výška dlhu navýši o právne služby, rôzne poplatky, úroky, súdne trovy, …
Ďalšou z možností veriteľa je obrátiť sa na MEDIÁTORA. Je pravdepodobné, že v tomto štádiu sú už vzťahy medzi obomi účastníkmi viac-menej naštrbené, vzniká medzi nimi spor a vytvára sa medzi nimi „priepasť“ . Peniaze sú veľmi háklivá téma. Možnosť urovnania finančného sporu prostredníctvom mediácie môže byť prínosné pre obidvoch účastníkov. Mediátor môže pomôcť opätovne nadviazať komunikáciu medzi účastníkmi, môže im pomôcť dojednať nové pravidlá, dohliada na priebeh stretnutí, koriguje vzťahy medzi účastníkmi a pomáha stranám „vyjednávať“ medzi sebou bez hádok a urážania. V prípadoch, kedy nie je prínosné vzájomné stretnutie oboch účastníkov, konajú sa stretnutia oddelene.
Počas mojej praxe som riešila viaceré prípady pôžičiek medzi rodinnými príslušníkmi a známymi. Ako príklad z praxe môžem uviesť riešenie takého sporu medzi dvomi sestrami. Sestra Magda požičala sestre Lenke peniaze v hodnote približne 3.000€. Detaily pôžičky a spôsob jej vrátenia si medzi sebou jasne dohodli. Prvý polrok bolo všetko v poriadku, Lenka pôžičku sestre Magde riadne a včas splácala. Po polroku ale Lenka prišla o prácu a pôžičku sestre prestala splácať. Sestra Magda ju niekoľkokrát vyzývala, aby pôžičku splácala aspoň v nižšej sume naďalej. Lenže Lenka nezačala splácať ani po tom, čo si opäť našla novú robotu. Dovtedy dobrý vzťah medzi sestrami začal mať vážne trhliny, sestry sa prestali rozprávať, prestali sa spolu stýkať, začali sa navzájom v rodine ohovárať. Keď už to bolo naozaj neúnosné, Magda ma oslovila so žiadosťou o pomoc a doriešenie sporu prostredníctvom mediácie. Po mojom oslovení Lenka s mediáciou súhlasila, ale trvala na oddelených stretnutiach. Mediácia v tomto prípade trvala 1,5 mesiaca. Počas týchto oddelených stretnutí sa sestry dohodli na novej upravenej výške dlhu, dohodli si nové podmienky (ktoré nahradili tie staré) a platby sa obnovili. Bonusom v tomto prípade bolo, že obe sestry mohli bez stresov a v kľude vysvetliť svoje pohnútky. Vzťahy sa medzi sestrami vďaka mojej pomoci Mediátora stabilizovali a obnovili kontakt medzi sebou.
Je zbytočné polemizovať o tom, či majú ľudia odložené finančné rezervy a našetrené úspory. Niekedy sa v živote vyskytnú také okolnosti, ktoré nás donútia minúť všetky naše finančné úspory. Napriek tomu sa ale problém nepodarí vyriešiť, situácia ostáva problémová, financie sú vyčerpané. Doriešenie takýchto sporov prostredníctvom mediácie by malo byť vnímané ako ústretový krok. Mediátor môže byť pri ich riešení nápomocný pre obidve strany.
Koniec koncov, ako hovorí aj staré príslovie „Kamaráti buďme, ale dlhy si plaťme“.