História

Korene mediácie siahajú až do staroveku, kde sa zvykla aplikovať v tradičných spoločnostiach pri riešení konfliktov a sporov v rodine, príbuzenstve alebo medzi jednotlivými členmi v spoločenstve. V tom čase ešte súdy neexistovali a preto rôzne spoločenské a rodinné autority vystupovali pri riešení sporov ako nezaujatí sprostredkovatelia a pomáhali rozhádaným stranám vyriešiť a urovnať ich spor vzájomnou dohodou.

V časoch Feničanov, v rozvinutom Babylone, antickom Grécku a neskôr aj v Rímskej civilizácii poznali a využívali mediáciu. Rimania mali pre mediátorov rôzne mená ako medium, internuncius, intercessor, philantropus, interpolator, až napokon mediátor. Mediátor sa v minulosti považoval za posvätnú osobu a jeho osobe preukazovali značný rešpekt.

V stredoveku sa mediácia začala využívať aj pri riešení trestných činov a okolo roku 1300 n.l. sa postupne začleňovala do trestného konania pri uplatňovaní nároku na náhradu škody medzi poškodeným a obvineným.

Mediácia ako jedna z moderných alternatívnych metód riešenia sporov a konfliktov sa na konci šesťdesiatych a na začiatku sedemdesiatych rokov 20.storočia začala aplikovať v anglosaských krajinách (najmä v USA a Kanade). Postupne prichádzalo k jej rozširovaniu do mnohých ďalších krajín. Rozmach mediácie v Európe nastal približne pred 10.-timi rokmi, kedy ju viaceré krajiny ukotvili aj vo svojich zákonných legislatívach. Na Slovensku je mediácia zákonnou alternatívou oproti súdnemu systému od roku 2004, kedy bol vydaný Zákon č. 420/2004 o mediácii.

Mediátor Šaľa