Spotrebiteľské spory. Každý z nás sa už určite stretol s týmto pojmom. V tej najjednoduchšej forme by sme to mohli opísať, kde na jednej strane vystupuje dodávateľ a na strane druhej spotrebiteľ. Podkladom pre vznik spotrebiteľského vzťahu je spravidla zmluva. Spotrebiteľské zmluvy ako také sa riadia právnymi predpismi, ktoré sú obsiahnuté v Občianskom a Obchodnom zákonníku, Zákone o spotrebiteľských úveroch, Zákone o ochrane práv spotrebiteľa, a iných právnych predpisoch. Medzi najčastejšie typy spotrebiteľských zmlúv patria spotrebiteľské úvery a pôžičky (banky, nebankovky, kreditné karty), zmluvy s telefónnymi operátormi, leasingové zmluvy, ale taktiež všetky ostatné služby medzi dodávateľom a spotrebiteľom.
V ideálnom prípade je vzťah dodávateľ-spotrebiteľ v poriadku bez nejakých prekážok.
Ale čo v prípade, ak vznikne vo vzťahu dodávateľ-spotrebiteľ nejaký spor? Ako je možné tieto spotrebiteľské spory riešiť? Existuje viacero možností. Spotrebiteľ si môže vybrať medzi súdnym procesom alebo mimosúdnym riešením sporu. V rámci mimosúdneho riešenia sporu má na výber z viacerých možností ako sú subjekty alternatívneho riešenia sporov (ARS), spotrebiteľské rozhodcovské konanie a MEDIÁCIA ( viď stránku NBS, https://www.nbs.sk/sk/spotrebitel/spotrebitel/ako-riesit-problem-s-financnou-sluzbou/mimosudne-riesenie-sporov). Bližšie si opíšeme riešenie spotrebiteľského sporu prostredníctvom mediácie.
Mediátori vykonávajú svoju činnosti pod hlavičkou Ministerstva spravodlivosti v súlade so zákonom
č. 420/2004 Z.z. Mediácia je zákonom podporovaná možnosť mimosúdneho urovnania sporu, pričom priamo v zákone o mediácii je ukotvené aj riešenie spotrebiteľských sporov prostredníctvom mediácie. Riešenie súdnou cestou je mimoriadne zdĺhavé. Spravidla je to otázka rokov. Podľa štatistiky Ministerstva spravodlivosti SR je priemerná dĺžka 18 mesiacov. Riešenie spotrebiteľského sporu prostredníctvom mediácie je podstatne kratšie, zákon ustanovuje 90 dní, čo sú 3 mesiace. Pri mediácii, okrem časového hľadiska, majú obe strany (áno, aj spotrebiteľ, aj dodávateľ) obrovskú výhodu v tom, že si proces mediácie určujú sami, počas priebehu mediácie majú možnosť dojednávať si také podmienky, ktoré sú v súlade s požiadavkami oboch strán, hľadajú a navrhujú také riešenia, ktoré sú prijateľné pre obe strany, výsledné rozhodnutie im nie je nanútené súdom, ale odzrkadľuje ich obojstranné požiadavky. Keďže pri mediácii opadajú procesné úkony a poplatky a strany majú možnosť dohodnúť sa, je to želanou možnosťou riešenia spotrebiteľských sporov. Spotrebiteľ znáša náklady na mediáciu vo výške 10% odmeny mediátora, najviac však 20 €, zvyšnú časť odmeny hradí druhá strana sporu, dodávateľ. Pre dodávateľa je finančná výhoda tiež motivujúca, nakoľko mu nevznikajú poplatky za podanie návrhu (6% z hodnoty), za advokátske a právne služby a zastupovanie, za súdne trovy, trovy spotrebiteľa. Dodávatelia a spotrebitelia, uvedomujúci si tieto výhody, začínajú pristupovať na riešenie sporov prostredníctvom mediácie a uzatváranie MIMOSÚDNYCH dohôd.
Faktom je, že práva spotrebiteľov sú silné. Spotrebitelia začínajú mať o nich širšie vedomosti, začínajú byť pri riešení sporov asertívnejší a uplatňovať svoje práva. Pri mojej práci sa mi často stáva, že ma vyhľadajú samotní spotrebitelia a majú záujem riešiť spotrebiteľské spory mimosúdne prostredníctvom mediácie. Taktiež sa bežne stáva, že ma osloví nejaká spoločnosť (v pozícii dodávateľa) so žiadosťou o doriešenie spotrebiteľského sporu prostredníctvom mediácie. Postup je väčšinou rovnaký. Mediátor spracuje Návrh na mimosúdne riešenie spotrebiteľského sporu a zašle ho druhej strane. Mediácia začína podpisom Dohody o začatí mediácie. Následne majú strany 90 dní na to, aby hľadali a našli vhodné a prijateľné riešenie (najčastejšie sa jedná o zrušenie exekúcie, zrušenie zrážok zo mzdy, ukončenie spotrebiteľskej zmluvy, vrátenie preplatených úrokov, vrátenie bezdôvodného obohatenia, úpravu splátkového kalendáru, prípadne ukončenie zmluvy bez vzájomných nárokov, čiže ani jedna strana neplatí tej druhej nič). Ja ako mediátor mám viaceré skúsenosti s riešením spotrebiteľských sporov napr. s leasingovými spoločnosťami, bankami, ale predovšetkým a hlavne s tzv. nebankovkami. Čo sa týka nebankoviek, veľmi dobré skúsenosti mám so spoločnosťou PROFI CREDIT SLOVAKIA, s.r.o. Spotrebiteľské spory, ktoré som doteraz riešila s touto spoločnosťou, boli zatiaľ vždy ÚSPEŠNE mimosúdne doriešené v súlade s požiadavkami a k spokojnosti oboch strán. Spoločnosť PROFI CREDIT SLOVAKIA, s.r.o. pristupuje pri riešení spotrebiteľského sporu prostredníctvom mediácie „pro-spotrebiteľsky“.
Morálne otázky, ktoré niekedy dostávam od ľudí, prečo si niekto vôbec požičiava peniaze od nebankoviek, ja ako mediátor neriešim. Na jednej strane to nie je predmetom mediačného konania, na strane druhej som sa naučila ľudí neodsudzovať. Isto, nájdu rôzni „špekulanti“, ale veľakrát sa za takýmito pôžičkami schovávajú rôzne životné príbehy. Mala som klientov, ktorí súrne potrebovali peniaze na pohreb blízkeho člena rodiny, mala som klientku, ktorú manžel s dvomi deťmi vyhodil z domu a musela súrne riešiť existenčnú otázku bývania, stretla som sa s klientom, ktorý potreboval financie na liečbu závažnej choroby. Všetci títo ľudia možnosť riešenia svojich spotrebiteľských sporov prostredníctvom mediácie uvítali ako veľkú výhodu.
Takže, summa sumarum, mimosúdne riešenie sporov prostredníctvom mediácie má oproti súdnemu procesu viacero výhod – je nepomerne rýchlejšie, neformálnejšie, neverejné, finančne podstatne výhodnejšie pre obe strany, finálnu dohodu si určujú strany samé, nie je im nanútená súdom, spotrebiteľ nie je traumatizovaný zo súdneho procesu, ale všetko rieši pokojne s nezávislou nestrannou osobou-mediátorom.
Z vlastnej praxe viem potvrdiť, že riešenie spotrebiteľských sporov prostredníctvom mediácie je jednoznačne výhodnejšie.
Tak čo na to hovoríte? Vidíte v tom rozdiel? Ja áno 🙂