V živote sa stretávame s mnohými konfliktami, s ktorými si nevieme sami pomôcť a nemôžeme spor alebo konflikt vyriešiť vlastnými silami. Medzi najčastejšie faktory, ktoré nám to znemožňujú, patria problémy vo vzájomnej komunikácii, rôzne kultúrne rozdiely a iné hodnotové orientácie strán. V prípadoch, kedy sa sporové strany napriek úsiliu nevedia dohodnúť, sa obracajú na tretiu, nezúčastnenú stranu. Pri voľbe tretej nezúčastnenej strany sa môžu rozhodnúť medzi autoritatívnym súdom alebo alternatívnymi spôsobmi ako sú facilitácia, arbitráž alebo MEDIÁCIA.
Mediácia (z lat. mediare=byť uprostred) označuje spôsob pokojného riešenia konfliktov a sporov, ktorého cieľom je dohoda. V širšom zmysle slova je mediácia aktivita, v ktorej neutrálna tretia osoba, prostredník, mediátor, pomáha dvom, prípadne viacerým stranám v konflikte dospieť k dosiahnutiu súhlasu. Je to efektívna a alternatívna forma riešenia konfliktov mimosúdnou cestou.
Proces mediácie je oproti direktívnemu a autoritatívnemu súdnemu procesu viac flexibilný, menej formálny, podstatne rýchlejší, finančne menej nákladný a ťažisko rozhodovacej moci sa presúva na samotných účastníkov sporu, čím sa stávajú priamo zodpovední za výsledok.
Mediácia je proces, ktorý sa orientuje na súčasnosť a hlavne budúcnosť. Udalosti, ktoré sa odohrali v minulosti, slúžia na priblíženie situácie, ktorá viedla k vzniku konfliktu.
V niektorých prípadoch (napríklad rozvod manželstva) je riešenie sporu nutné vykonať autoritatívnym súdnym konaním. Pri autoritatívnych spôsoboch riešenia konfliktov a sporov je tretia strana (spravidla senát, súd, sudca), ktorá na základe zákona alebo podľa vlastného uváženia rozhoduje o výsledku sporu. Pri súdnom konaní stoja sporové strany voči sebe ako rivali a súd rozhoduje, ktorá strana „má pravdu“. Výhra jednej strany znamená prehru pre stranu druhú. Výsledné rozhodnutie súdu je záväzné a priamo vykonateľné. Od strán sa vyžaduje, aby rozhodnutie súdu akceptovali a dodržiavali, nezávisle od toho, či sú s výsledným verdiktom súdu spokojní alebo nie. Pri súdnych procesoch treba rátať s dlhou časovou náročnosťou, vysokými finančnými nákladmi, formálnosťou procesu a s faktom, že na názory a záujmy sporiacich sa strán sa berie malý ohľad.
Naproti tomu, mediácia je mimosúdna činnosť, alternatívny spôsob riešenia konfliktov a sporov v civilnom práve za pomoci tretej, neutrálnej osoby – mediátora, ktorá sporiacim sa stranám pomáha vyriešiť ich vzájomný spor a pomáha im dospieť k obojstranne výhodnej dohode. Pri mediácii ide teda aj o to, aby počas mediačného procesu sporové strany zmenili „súperenie“ na vzájomnú spoluprácu pri hľadaní optimálneho riešenia pre obe strany. V takom prípade sa spor alebo konflikt ukončuje spôsobom „win-win“, čo znamená, že ani jedna zo strán nie je „porazená“, ale výsledná dohoda uspokojuje potreby a záujmy oboch strán rovnako a obidve strany sú „víťazmi“.
Sporov a konfliktov, ktoré zbytočne končia na súde, je veľa. Preťažujú súdny systém, predlžujú súdne konanie, sporné strany stavajú do nepriateľských pozícií, stoja nemalé financie. Jedným z hlavných cieľov mediácie je odbremenenie súdov od sporov, ktoré môžu byť vzhľadom na svoju podstatu vyriešené iným spôsobom a v kratšom čase, čím sa zefektívni aj samotné riešenie konfliktov.